kengura cervena
kegura cervena
Kengura červená
Kengura červená | |
Kengura červená leží v tráve |
|
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Macropus rufus Desmarest, 1822 |
|
|
|
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Kengura červená (Macropus rufus) je druh z čeľade kengurovité.
Je to najväčší žijúci vačkovec. Jeho dĺžka je 1 m až 1,6 m. Chvost býva dlhý 0,75 m až 1,2 m. Jeho hmotnosť je 25 kg až 90 kg. Ide o bežný druh. Jeho meno nie je odvodené od farby srsti, ale od farbiva vylučovaného žľazou na prsiach.
Macropus rufus Desmarest, 1822 |
|
|
|
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Kengura červená (Macropus rufus) je druh z čeľade kengurovité.
Je to najväčší žijúci vačkovec. Jeho dĺžka je 1 m až 1,6 m. Chvost býva dlhý 0,75 m až 1,2 m. Jeho hmotnosť je 25 kg až 90 kg. Ide o bežný druh. Jeho meno nie je odvodené od farby srsti, ale od farbiva vylučovaného žľazou na prsiach.
Obsah
[skryť]
Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]
Vyskytuje sa takmer v celej Austrálii, v najväčších počtoch žije v otvorenej savane s lesíkmi.
Počet jedincov[upraviť | upraviť zdroj]
Počet jedincov je premenlivý rok od roku. Keď je obdobie dažďov, môže populácia čítať až 12 000 000 jedincov, ale v období sucha klesá na 5 000 000. Samice sú gravidné len keď je dostatok dažďa a je dosť zeleného rastlinstva. Za dlhotrvajúceho sucha sa prestanú samcom tvoriť spermie.
Potrava[upraviť | upraviť zdroj]
Kengury červené využívajú na zabezpečenie vody svoj vysoko vyvinutý čuch, a ak sú vodné zdroje obmedzené, sťahujú sa až 200 km od svojich obvyklých pastvín. Pasú sa hlavne večer, spásajú šťavnaté výhonky tráv, byliny a listy.
Sociálna jednotka[upraviť | upraviť zdroj]
Žijú obvykle v skupinách od jedného po desať jedincov, pretože sa v období sucha môže nazhromaždiť pri jazierku okolo 1 500 kengúr červených.
Predátory[upraviť | upraviť zdroj]
Kengura červená sa považuje za škodcu a je lovená pre mäso a kožu. Jediným jej nepriateľom okrem človeka sú orol klinochvostý a pes dingo.